A kedy presne sa to, prosím, stalo? Akože už je ten rok zase skoro v polovici? A čo presne to pre nás znamená?
Primárne, už nie je čas strácať čas. Ideálne s ničím. Napríklad je vhodný čas na objednanie plaviek na leto. Čas na chudnutie do nich už samozrejme vypršal, ale takými prízemnosťami sa odmietam zaoberať. Na zabookovanie ubytovania na dva júlové štátne sviatky je už tiež dosť neskoro. Ale na nákup vianočných darčekov máte ešte viac ako pol roka!
Haha.
Ešte na niečo je už najvyšší čas. Keď sa vám zdá, že si zatiaľ nejako ľahko a bez stresu týmto rokom plávate, s najväčšou pravdepodobnosťou ešte nemáte za sebou preventívku u zubára. A gynekológa. Niektoré z vás ani mamografiu. Hlavu hore, vy viete najlepšie čo máte robiť. Zubárov teraz vynechajme, aj keď tam si, prosím, tiež zájdite, ja predsa len robím v trochu inej oblasti…
Návštevy u gynekológa nie sú úplne najzábavnejšia vec na svete. Trebárs ten môj vyžaduje ešte pred vstupom do ordinácie, aby som sa odvážila na takom tom prístroji, ktorý navyše ešte meria výšku, tlak, počíta BMI a určite aj veští z ruky a číta myšlienky. Ale aj to niečo stojí. Tak snáď si platím zdravotné poistenie, nie? Vždy sa takto pekne v duchu rozčúlim, ale nakoniec vyberiem potrebnú sumu a vyleziem na ten diablov stroj.
Doma som zvyknutá vážiť sa ráno, po návšteve toalety, nahá a bez náušníc. Takto viem zvyčajne dosiahnuť váhu, nad ktorou znalecky pokývam hlavou, mám k nej pár drobných pripomienok, ale dá sa s ňou žiť pomerne dôstojný život. To sa však logicky v čakárni gynekológa nedá dosť dobre dosiahnuť. Nemôžete si ani vyzuť topánky. Viete koľko vážia také topánky? Ja bohužiaľ áno. Raz som si ich totiž takto doma po preventívnej prehliadke prevážila na kuchynskej váhe, aby som si nejako zdôvodnila to nehorázne číslo, ktoré som v čakárni dosiahla.
Každopádne, minúty pred vstupom do ambulancie nakoniec nie sú až také dlhé, keď žmolíte kúsok papiera, na ktorý sa nechcete radšej ani pozrieť. Sestra si ho od vás vezme, je možné, že sa naň ani nepozrie. Pre istotu vám opäť zmeria tlak, čo sa môže zdať zbytočné vzhľadom na to, že to vykonala tá vec pred pár desiatkami minút, ale vy tomu rozumiete, pretože tlak máte pri pohľade na tú cifru podstatne vyšší. A to, prosím, ešte vôbec nie ste v ambulancii. A už toľko zážitkov!
Potom to ide šup šup. Nohavice, nohavičky a dôstojnosť zostávajú na odkladacej stoličke a vy leziete na kreslo. Prichádza obligátne „uvoľnite sa“, po ktorom sa s najväčšou pravdepodobnosťou nikto nikdy na svete neuvoľnil, nasledované dôraznejším „musíte sa uvoľniť, inak vás nevyšetrím“, keď vám začne byť jasné, že vás s najväčšou pravdepodobnosťou nevyšetria, ale nakoniec to vždy nejako dopadne.
A o rok zase to isté!
Keď opúšťam ambulanciu, mala by som si hovoriť, že tentoraz sa objednám včas, prídem fakt o rok, budem zodpovedná, nie som predsa najmladšia a začnem tieto veci brať vážne. Na čo jediné však v skutočnosti myslím?
Že nabudúce pôjdem v ľahších topánkach!
A tak je to so všetkým. Preto ak ste tak ešte neurobili, sľúbte mi, prosím, že sa teraz všetky objednáte. Nech na to zase chvíľu nemusíte myslieť!
Vaša GYNELLA
