Jednoducho z ničoho nič, na hrudníku, dva kopčeky, ktoré so zvyškom tela vlastne nijako nesúvisia.
Alebo vrecúška. Podľa situácie. A aký symbol!
Pritom je to vlastne totálne nepraktická vec, myslené samozrejme v bežnom živote.
Aj ako ženu ma prsia odjakživa fascinujú. A bohužiaľ, ako ženu ma prsia aj odjakživa definujú. Môžeme hovoriť, že to nie je pravda, ale každé naše životné obdobie sa pŕs nejakým spôsobom dotýka.
Nie, to nie je dvojzmysel, to je metafora.
Poďme poporiadku. Keď sme boli bábätká, prsia nás jednoducho udržiavali pri živote, to bez debaty. Počas detstva som síce žiadne prsia na hrudníku nemala, takže som ich veľmi neriešila, na rozdiel od obchodníkov, ktorí maličké podprsenky k plavkám predávajú snáď už od veľkosti 86.
A potom už pomaly prichádza obdobie čakania na prsia, ktoré v rámci vašej triedy rastú úplne náhodne, niekomu cez prázdniny, niekomu vôbec a niekomu veľmi výrazne. Spravodlivosť v tomto procese samozrejme nehľadajte. Počas dospievania zaznamenávate zmeny na prsiach v súvislosti s cyklom a rovnako na prsiach s najväčšou pravdepodobnosťou zaznamenávate prvé pohľady, prípadne ruky. A nasledujúce roky riešite, ako prsia obliekať, lebo dobre sediaca podprsenka je základ každého outfitu, aj vášho zdravia.
Prsia máte viac-menej rada, ale možno sú tiež príliš malé, veľké či rozdielne, a tak zvažujete napríklad takú plastickú operáciu. Či teraz alebo „po deťoch“. Či vôbec. Do toho prsia natierate krémami, vyberáte pre ne ďalšiu a ďalšiu bielizeň, plavky a športové podprsenky, a úplne najradšej ich máte len tak, po príchode domov, bez podprsenky, pod mikinou, pri Netflixe.
A potom zvyčajne prichádza ono bájne materstvo. A prsia konečne napĺňajú svoju podstatu a napĺňajú sa aj materským mliekom, mnohokrát oveľa skôr ako ste si mysleli. Rôzne sa zväčšujú a bolia, a je to celé nejaké nepríjemné, a to ešte ani žiadne dieťa nemáte. A keď sa vám potom narodí, beriem späť, predtým to nebolo nepríjemné, bolo to v pohode, teraz je to sakra nepríjemné! Na dojčení, tej údajne najkrajšej a najprirodzenejšej veci na svete, nič také nevidíte, bolí to, nejde vám to a vaše prsia majú veľkosť medicinbalu. A potom dojčíte – ako dlho a ako často je samozrejme na vás, je to len vaša intímna záležitosť medzi vami a vaším dieťaťom, takže vám do toho hovoria úplne všetci, najbližší, aj tí cudzí, a každý deň minimálne dvadsaťosem instagramových profilov.
Prsia sa menia, nie sú len vaše, ale vy ich samozrejme chcete späť, a tak s dojčením končíte. Alebo dojčíte do nemoty. Alebo ste možno vôbec nedojčili, to je tiež úplne v pohode. Každopádne až postupne skončí táto fáza vašej materskej úlohy, vaše prsia budú trochu iné. Menšie. Niekedy väčšie. Občas dlhšie. A u niekoho nastal vytúžený čas na úpravu. Niekto sa musí učiť sebaláske. A často je to niektorým z vás aj úplne jedno.
Ale prsia vám nemôžu byť nikdy úplne jedno, aj po splnení ich úlohy si ich treba všímať. Pozriete si pár videí, poučí vás gynekológ, a vy si ich sama vyšetrujete, ideálne každý mesiac, alebo aspoň vždy, keď vás vydesí článok či plagát o rakovine prsníka. Navštevujete mamograf a prsia sa stávajú takým malým strašiakom, pretože čo keby …
Mať prsia je fajn. Nemať ich asi tiež. S málokým si toho v živote zažijete toľko. Tak sa o ne starajte, prevencia je strašne dôležitá a tiež účinná!
Prsiam zdar!
Vaša GYNELLA
